Kláštory sú turisticky vďačné miesta, pretože majú veľmi bohaté dejiny. Čím je kláštor väčší a starší, čím početnejšia komunita v ňom pôsobila, tým väčšie množstvo významných udalostí sa stalo medzi jeho múrmi, cirkevných slávností, dobrých diel a činov. Ľudská pamäť však má svoje obmedzenia, môže obsiahnuť iba isté množstvo informácií.
Nie je preto čudné, že ak bola snaha zachovať udalosti a informácie pre ďalšie generácie, bolo potrebné ich zapísať. Toto bola úloha kláštorného kronikára, ktorý dôveryhodne a pravdivo zaznamenával udalosti späté s kláštorom a životom v ňom. Veľkou výhodou bolo, že udalosti zaznamenával bezprostredne po tom, ako sa stali, teda kronikár zapísal často aj detaily, na ktoré by si už časom iba málokto spomenul. Vďaka takto zaznamenaným udalostiam dnes vieme, ako sa žilo v kláštoroch nielen pred storočiami, ale aj v nedávnej minulosti.
Kláštorná kronika
Aj v kláštoroch Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, populárne nazývanej redemptoristi, sa v jednotlivých kláštoroch viedli kroniky. Je pochopiteľné, že kroniku stále viedol niektorý z členov komunity. Dokonca, ak v kláštore okrem komunity bol ešte formačný dom, napríklad juvenát, aj ten si viedol vlastnú kroniku.
Prirodzene, ak pri kláštore fungoval cirkevný spevácky zbor alebo nejaké spoločenstvo miništrantov, aj toto si mohlo viesť svoju kroniku. Vďaka týmto kronikám, a samozrejme aj kronikárom, sa zachovalo mnoho informácií, z ktorých je možné ako z kamienkov vyskladať mozaiku činnosti kláštora, jeho členov a jednotlivých udalostí.
Kláštor redemptoristov v Stropkove mal tiež svoju kroniku a aj svojich kronikárov, ktorí postupne zaznamenávali udalosti späté s kláštorom a jeho členmi. Je pochopiteľné, že ak bol kronikár dôsledný, okrem týchto udalostí tam zaznamenal aj kontext udalostí, širšie súvislosti alebo aj dôležitejšie udalosti, ktoré sa stali v meste, a nejakým spôsobom súviseli s kláštorom a jeho obyvateľmi.
Založenie kroniky po príchode do Stropkova
Kronika redemptoristov bola písaná od ich príchodu do Stropkova, teda od jesene 1921. Je viditeľné, že prvé stránky kroniky boli písané až s odstupom času, čo je na škodu, pretože žiadalo by sa dozvedieť sa zo samotnej kroniky aj niečo viac o príchode a prvých dňoch ich pôsobenia v novom pôsobisku.
Kronika zachytáva apoštolát v meste, jeho blízkom okolí, ale aj prostredníctvom ľudových misií vo vzdialenejších farnostiach. Všíma si osudy jednotlivých členov kláštora, rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, ich činnosť, každodenné radosti i starosti, popisuje rôzne práce, rekonštrukcie, prestavby kláštora, kostola i záhrady. Prechádza obdobím prvej československej republiky, druhej svetovej vojny a napokon popisuje aj povojnové udalosti, samozrejme to všetko hlavne z pohľadu redemptoristov.
Posledné stránky kroniky, ktoré zaznamenávajú odchod rímskokatolíckych redemptoristov zo Stropkova v roku 1946, sú písané už mimo Stropkova.
Stratená kronika
Druhú kroniku si viedli gréckokatolícki redemptoristi. Nevieme presne, kedy bola založená a dokedy ju písali. V rokoch 1948 – 1950 písal kláštornú kroniku Bohumil Teofil Čelůstka, neskôr ju viedol Jozef Čverčko. Čelůstka v marci 1948 v nej zaznamenal: „10/III. smrt („tragická“) ministra zahraničí Jana Masaryka. Poslední týden byl politicky velmi pohnutý – komunisti přišli k vládě – obavy do budoucnosti.“ Žiaľ, je to jediný záznam, ktorý sa nám z kláštornej kroniky zachoval, a to iba vďaka tomu, že ju Čelůstkovi citoval príslušník Štátnej bezpečnosti počas vyšetrovania, aby ho usvedčil z nepriateľstva voči socialistickému zriadeniu v Československu.
Totiž, v prvých dňoch januára 1962 príslušníci Štátnej bezpečnosti pátrali aj v Stropkove po osobách, ktoré ukrývali cennosti a písomnosti stropkovských redemptoristov. U Michala Maruščáka okrem liturgických predmetov a kníh 3. januára 1962 zabavili aj „1 ks deník s písemnými poznámkami (řádová kronika)“. Táto kronika bola písaná perom do linkovaného zošita. Ak sa aj zachovala, zatiaľ sa ju nepodarilo nájsť.
Autor: Daniel Atanáz Mandzák CSsR
Publikované v časopise Misionár 01/2025