Najhlbšie vysvetlenie Kristovho zásahu do manželstva nájdeme u sv. Pavla. Pavol objasnil, že Kristus vtiahol manželstvo medzi kresťanmi priam do svojho „tajomstva“, že spravil z manželstva prostriedok posvätenia. Preto vravíme, že manželstvo je nielen prirodzené a pozemské, ale tiež nadprirodzené a večné.
Výraz „Cirkev“ je z gréckeho „Kyriake“ a znamená „tá, ktorá patrí Pánovi“. Medzi Cirkvou a Kristom je zväzok lásky. Ten je pevnejší, nežnejší a svätejší než všetko, čo kedy bolo medzi Bohom a človekom. V kresťanstve sa mužovi a žene dostáva úloha zobraziť model jednoty medzi Kristom a Cirkvou tu na zemi. Je to model sebaobetovania, oddanosti a vernosti. V kresťanstve stojí manželstvo oveľa vyššie, je to mystérium, tajomstvo. „Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.“ (Ef 5, 32).
V ňom sa odráža obraz Božieho kráľovstva v prítomnosti i v budúcnosti. Preto ako protiklad prirodzeného zmýšľania pochádza veľká časť pravej radosti v manželstve z dávania, nie z prijímania. Svet má na každom kresťanskom manželstve vidieť ono vzájomné dávanie a vzájomné vydávanie seba samého, ktoré je charakteristické pre vzťah Krista a Cirkvi. (Christenson L., Kresťanská rodina).
Veď nik nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela.
Prežívanie lásky v manželskom vzťahu
Krásny text sv. Pavla nás poučuje o spôsobe, akým má manžel a manželka, každý podľa svojho povolania, prežívať lásku v manželskom vzťahu, ako aj vo vzťahu k svetu a Bohu: „Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého.
Veď nik nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké, ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“ (Ef 5, 21 – 33).
Vzájomná podriadenosť manželov
Sv. Pavol kladie podriadenosť ako požiadavku tak pre muža, ako aj pre ženu. Vzájomná podriadenosť manželov má však svoj koreň v podriadenosti ženy. Rovnováha narušená prvým pádom sa môže znovu získať jedine v úplnom odovzdaní sa Bohu a v nezištnom oddaní sa druhému. Podriadenosť ženy je len odpoveďou na predchádzajúce podriadenie sa muža. Podriadenosť z lásky, ktorá je jedinou cestou ku svätosti, k náprave manželstva.
K vytvoreniu nových vzťahov a znovuzískaniu harmonickej rovnováhy, aká bola pred prvým pádom, vedie evanjeliová cesta sebazapierania z lásky k druhému. Prvá po nej kráča žena, uvádza muža do nového typu vzťahu, kde už nejde o sebauspokojenie prostredníctvom ovládania druhého, ale o darovanie sa druhému. (Croissant L., Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca).
Keď sa pozrieme na Krista, vidíme, ako má byť prežívané manželstvo. Je akoby zrkadlom. Keď sa pozrieme na manželstvo, ktoré je prežívané podľa Božej vôle, potom v ňom objavíme Kristov obraz.
Manželstvo bez kríz nejestvuje
Tu na zemi nie je manželstvo bez kríz. I Cirkev je neraz pre Krista nevernou snúbenicou. Často je voči nemu nevďačná, neposlušná, neverná.
Aký je Ježišov postoj? Kristus svoju Cirkev nikdy nezavrhne, aj keby by si to veľakrát zaslúžila. Je vždy ochotný jej odpustiť. Veď Kristus si svoju Cirkev sám posvätil a očistil. Posvätil ju pred tvár ľudí v nesmiernej kráse. Bez poškvrny, bez vrásky, bez vady. Medzi Kristom a jeho Cirkvou nikdy nie je možný rozvod. Kristus sa za ňu vydal, za tú svoju snúbenicu. Kristus je ten, ktorý ostáva verný, milujúci a odpúšťajúci.
V novozákonnom ponímaní Cirkev je telo Kristovo. V ňom Kristus je hlava a všetci, ktorí sa zrodili z vody a Ducha, sú členmi tohto tela. (Trockij S., O svjatosti braka).
Poriadok v manželstve
„Boží poriadok“ je poriadok autority a zodpovednosti jeden za druhého. Sv. Pavol to vyjadruje takto: „Hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ (1 Kor 11, 3). „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi!“ (Kol 3, 20).
Ak má tento poriadok v manželstve fungovať, je nutné, aby manželia pochopili, ako kresťanský muž správne buduje svoju autoritu a ako kresťanská žena sa tejto autorite podriaďuje.
Každá žena na počiatku podľahla pokušeniu hada, vzbudila mužovu nedôveru, čo spôsobilo rozdelenie. Svojou osobitnou účasťou na posvätnej obeti má však moc obnoviť dôveru a uzdraviť rany, spôsobené rozdelením.
Práve žena má kľúč k zmiereniu. Ak žena pochopí, že muža potrebuje, že sa k nemu musí obrátiť, nájde vlastnú identitu. Prinesie mu všetky bohatstvá svojho milujúceho srdca a bude môcť prijať všetko, čo jej on chce dať. Takto spoločne dosiahnu svoj plný rozvoj, ku ktorému ich Boh povoláva. (Croissant L., Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca).
Ježiš sa cíti doma iba tam, kde je život podrobený Božiemu poriadku. Takto má Svätý Duch možnosť konať svoje dielo: vyučovať a viesť manželov, aby si svoj rodinný život usporiadali tak, ako ho Pán stvoril a určil.
Nemáme žiť podľa spôsobu tohto sveta, ale premenenou obnovou zmýšľania poznávať Božiu vôľu.
Boh k nám prehovára
Spôsoby Božieho vedenia mnohých ľudí ľaká. Vedia, že vo Svätom písme sa hovorí o tom, že Boh mnoho ráz a rozličným spôsobom prehovára k ľuďom. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom Boh prehovoril kedysi k otcom ústami prorokov...“ (Hebr 1, 1). Ale považujú to za mienené obrazne. Druhí si zasa myslia, že je opovážlivé niečo také od Boha očakávať.
Boh vo svojom Slove nás učí slovom i príkladom, že kresťania majú a môžu poznávať jeho vôľu. Nemáme žiť podľa spôsobu tohto sveta, ale premenenou obnovou zmýšľania poznávať Božiu vôľu.
Poznávanie Božej vôle sa netýka prorokov, ale ľudí Bohom na to vyvolených. Má to byť samozrejmá skúsenosť každého Božieho dieťaťa. Pán, náš Boh, nám často dáva spoznať svoju vôľu mimoriadnym spôsobom, ale práve tak i cestou obyčajného ľudského chápania a zdravého rozumu. Žiť v plnom súlade s Božou vôľou je cieľ, ku ktorému ako kresťania smerujeme. (Christenson L. a Nordis A., Kresťanský manželia).
Jednota manželov
Manželia môžu byť jednotní len pod jednou podmienkou: ak je každý jeden z nich osobne jedno telo s Kristom.
Jednota manželov je možná jedine v Kristovi! Muž a žena sa navzájom tak milujú, že sa odovzdali Božej láske. Nepatria už jeden druhému, lež spolu patria Bohu a spoločne počúvajú jeho hlas. Keď sa dvaja ľudia vzájomne milujú, počúvajú jeden druhého. Keď milujeme Boha, počúvame ho, a to tak, že na začiatku každého dňa sa stíšime, čítame si jeho slovo a pokúšame sa počúvať, čo nám pre tento deň celkom osobne chce Boh povedať. Pravá sloboda spočíva v uskutočňovaní Božej vôle a nie vôle človeka a našej tvrdosti. (Antonov N. R., Učebník bogosluženia).
Autor: Protojerej. ThDr. Marek Pejo, PhD.,
farár Lekárovce
Publikované v časopise Misionár 01/2025